Voľný pohyb pracovníkov patrí medzi základné princípy Európskej únie.
Je zakotvený v členku 45 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a ďalej rozvinutý v sekundárnej legislatíve a judikatúre Súdneho dvora.
Občania EÚ majú právo:
- hľadať si zamestnanie v inom členskom štáte EÚ;
- pracovať v danom štáte bez pracovného povolenia;
- pobývať v ňom na tento účel;
- ostať v ňom aj po ukončení zamestnania;
- na rovnaké zaobchádzanie ako štátni príslušníci danej krajiny, pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, pracovné podmienky a všetky ďalšie sociálne a daňové výhody.
Občania EÚ si môžu do štátu, v ktorom sa chcú uchádzať o zamestnanie, preniesť niektoré typy zdravotného a sociálneho zabezpečenia.
Voľný pohyb pracovníkov sa vo všeobecnosti vzťahuje aj na krajiny Európskeho hospodárskeho priestoru: Island, Lichtenštajnsko a Nórsko.
Občania, ktorí vykonávajú tzv. regulované povolania, si môžu v zahraničí nechať uznať svoju kvalifikáciu.
Systém koordinácie systémov sociálneho zabezpečenia poskytuje pravidlá na ochranu práv občanov, ktorí sa presťahujú do inej krajiny EÚ, Islandu, Lichtenštajnska, Nórska alebo Švajčiarska.
© Európska únia, 1995 – 2019